Nauro je síce veľmi malý ostrov, veľký len 21 km2, ale stále má čo ponúknuť aj turistom, nie len vylihovanie na pláži a relax.

II. svetová vojna
Mnohé miesta vojna poznačila, ale asi málo kto by čakal, že poznačí aj miesta na celkom odvrátenej strane sveta, v Tichomorí. Dodnes je na ostrove možno nájsť viacero zvyškov hrdzavej bojovej techniky, obrovské masívne železné delostrelecké stanovištia, hrdzavé kanóny typu AA, pojazdné delá, aj vrak starého japonského lietadla. Objavovať sa tu však dajú aj betónové delostrelecké kryty strážiace pláž pred inváziou cudzích vojsk. Najviac pozostatkov z vojny nájdete v hlavnom meste Yaren.

Koralová bariéra
Navôkol ostrova je už neraz spomínaná koralová bariéra. Tú môžete využiť na ukojenie vlastných chúťok po potápaní a objavovaní morských živočíchov. Ich pestrosť a rôznorodosť je predsa len trochu iná ako známe druhy z Červeného mora. Nechajte si od miestnych poradiť, ktoré miesta sú na potápanie tie najlepšie. Nenechajte si ujsť možnosť potápať sa v blízkom okolí, od miestnych budete možno počuť príbehy z vojny, kde by ste mohli nájsť ešte nejaký vojenský vrak.

Anibare
Záliv Anibare je neúplným zálivom, no i tak je na jeho pobreží viacero pekných miest schopných presadiť sa na cestovnom ruchu. Tropické pláže doplnil pred pár rokmi projekt japonských staviteľov, ktorí tu postavili prístav Anibare. Pláže na Anibare sú najviac vhodné na plávanie. Ostatné sú síce pieskové, no nie sú až tak bezproblémové čo sa vody týka. Na ostatných sa totiž nachádzajú skaly, alebo koraly v mori.

Ťažba guána
Ostrov bol známy ťažbou fosfátov – guána, starého trusu morských vtákov. Jeho zásoby sa však minuli a tak ostrovu zostali len spomienky a povrchová baňa, v ktorej sa ťažil. Dnes sú miesta ťažby turistickou atrakciou, mesačná krajina poznačená ťažbou a pomaly skúšaná aj počasím, totiž pripomína krasové oblasti u nás, rôzne šrapy a vytesané útvary sú však dielom človeka. Priemyselné spracovanie guána na hnojivá bohaté na dusík a využitie pri výrobe pušného prachu sú skôr minulosťou.
S ťažbou týchto fosfátov súvisí aj vybudovaná infraštruktúra a technické vybavenie pri pobreží na západe. Pri pobreží možno naraziť na obrovské oceľové konštrukcie oceľových nosníkov, ktoré pomáhali prekladať surovinu na lode. Ich veľkosť umožnila dosiahnuť až na lode zakotvené za koralovou bariérou obklopujúcou ostrov. Na tomto mieste je totiž otvorené hlboké more najbližšie k suchej zemi, pretože tu miestny koralový podmorský útes končí bližšie k pevnine.

Buada Lagoon
Na západnej strane ostrova vo vnútrozemí sa nachádza vodná plocha, tzv. lagúna Buada. V jej okolí si svoje miestočko našli majetnejší obyvatelia ostrova rovnako, ako stredná vrstva. Miesto slúži ako príjemná oddychová zóna a je pekná aj na pohľad.

Linkbelt Oval a štadión Menen
Nie je časté, že jedna celá krajina má len jediné miesto, kde sa dá hrať profesionálne futbal. Pokiaľ sa na ostrove deje niečo futbalové, a máme pritom na mysli austrálsky futbal, bude to azda na tomto mieste. Ďalším miestom, kde sa dalo hrať bol Menen Stadion v okrese Meneng, v rokoch 2001 až 2007 využívaný ako časť pozemku pre miestny tábor pre utečencov a žiadateľov o Azyl z celej Austrálie. Na štadióne Linkbelt je teda jediná možnosť si užiť hru aj miestnych, čo hostí proti miestnym v niektorých špeciáloch. Na štadióne sídli aj národný futbalový zväz. Pre vysokú popularitu hry nie je núdza o hráčov a to aj napriek vysokému percentu obézneho obyvateľstva. Zaujímavosťou je, že hraciu plochu netvorí trávnik ale fosfátový prach. Aj preto sa miestnemu futbalu hovorí „futbal tvrdých chlapov“. Pre zaujímavosť, názov LinkBelt je názvom spoločnosti, ktorá kedysi prevádzkovala miestnu ťažbu.